Psie oči

Autor: Ľuboslava Šusteková | 9.9.2015 o 11:06 | (upravené 21.11.2015 o 17:37) Karma článku: 9,07 | Prečítané:  864x

Mali ste niekedy v živote psa? Ak nie, nič si z toho nerobte, ani ja som nechcela. Odmerane  som pozerala na majiteľov psov. Až raz ....

dcéra si zobrala bicykel - podotýkam môj "košíčkový", na ktorý by v živote nesadla. Jej terénny zostal opustený na svojom mieste. Už to bolo pre mňa veľmi podozrivé, ale neriešila som. Dôvod sa ukázal onedlho. Celá šťastná, vysmiata prišla späť, v košíku malé ryšavé klbko s kučeravými ušami. "Mami aha, máme psa.....".  Samozrejme som vyletela  ako strela : "To nemôžeš myslieť vážne. Uvedomuješ si, čo to obnáša? Veď je to živý tvor. Chodíme do práce, vy do školy, kto sa bude o neho starať? "

Vykarhali sme ju, takže večer odchádzala do detskej zachmúrená aj so svojim novým kamarátom. Ráno po ťažkej noci skonštatovala, že ho teda pôjde vrátiť, len aby sme sa už nehnevali. 

V ten deň prišla na návštevu teta, snažila sa obrúsiť napätie, ktoré u nás vládlo : "Ale neblbnite, veď je zlatý, nechajte si ho." A malá guľôčka sa tmolila pomedzi nás, neohrabane ťapkala po dvore. Bol taký maličký, že by sa tam bol stratil. 

Čo poviete ako to dopadlo? Dnes je to už dvanásť rokov. Z malej guľôčky sa stal šialený kokeršpaniel, ktorý mi prvé leto "zrušil moju kvetinovú záhradu", na ktorú som bola patrične hrdá, Z dvora urobil "tankodrom", takže ani neviete, kde si vyvrtnete nohu. Chcete prísť k nám? Neuľahčí vám to, vrátane tety, ktorá mu vlastne zachránila existenciu. Svoje územie si poctivo stráži. Je vstupnou kontrolou každej našej návštevy. Kto sa mu páči, má vyhraté, lebo je nadmieru spoločenský a teší sa každému prichádzajúcemu človeku. Ale vlastnícke sklony a pažravosť prevažujú nad všetkými pozitívnymi vlastnosťami. Ak je raz niečo jeho, nedostanete sa k tomu. Nikdy nebol na reťazi, je to najslobodnejší člen našej rodiny. Áno člen.

Čas sa napĺňa, deti rastú, odišli na štúdia, cestujú, prichádzajú, odchádzajú a pes zostal. Teraz, keď už je z neho starček, horúca krv  pomaličky chladne, prítulnosť sa zvyšuje. Oddanému psiemu pohľadu doteraz neviem odolať. Ten pocit, keď prichádzate domov a viete, že niečo živé vás privíta už pri bráne je fajn. 

S odstupom rokov musím skonštatovať, že toľko lásky, oddanosti a radosti, čo vám dá pes možno nedostanete ani od niektorých ľudí. Život je zvláštny. Aj keď sa tomu brániš, privanie ti to, čo potrebuješ. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?