Zmysluplná samota

Autor: Ľuboslava Šusteková | 4.4.2016 o 4:04 | Karma článku: 6,22 | Prečítané:  510x

31.marec - deň v kalendári, na ktorý túžobne upieram pohľad už od januára. A potom si všetci klienti podajú žiadosť o odklad a ja budem čakať ďalšie 3 mesiace... ale to som sa už prebudila.

Taký scenár si neprosím. Konečne, je to tu a ako bonus nás čaká krásny slnečný víkend. Teším sa, nápady sa hrnú jeden za druhým. Pocit, že robíš to, čo chceš a nie to, čo musíš je na nezaplatenie.

Dom sa vyprázdňuje. Manžel avizoval, že odchádza na Moravu navštíviť našich kamarátov a spoločnosť, s ktorou ide je čisto mužská. Ak by som chcela, môžem vraj ísť s nimi, ale ... Tentokrát nie, prečo by som mala rušiť chlapskú súdržnosť tým, že im budem do pohody vnášať ženský element. Keď sa povie: "Bez bab," tak viem predsa o čo ide.  Nech si to chlapci užijú aj za mňa. Moje plány sú iné.

Syn s výčitkou v pohľade : "Aj ja odchádzam. Teraz na dva týždne. V nedeľu bežím štafetu na maratóne." O chvíľu dcéra : "Maminka aj ja idem preč, máme nácvik a stretko s kamarátmi. " 

Choďte, viem, že musíte. Na to, aby sa deti mohli vrátiť domov, najskôr musia odísť. Až potom si možno uvedomia, čo  ich tu čaká. A to, aby sa radi vracali je už úloha pre mňa.  Dnes majú veľa možností, tak prečo ich k niečomu pripútavať. Lenže každý človek tie korene niekde má a je dobré ak si uvedomuje kam patrí, alebo odkiaľ vzišiel. Myslím, že členovia mojej rodiny sú ako holuby a GPS majú nastavené správne. Vždy vedia, kam sa majú vrátiť. Ja už len čakám ako svetielkujúci maják a vysielam signál.

Dnes všetci odchádzali s nejakým pocitom viny, že ma tu nechávajú samú. Nedokážem im vysvetliť, že sa na to doslova teším. Po stresujúcich mesiacoch strávených s telefónom v jednej ruke a s druhou na klávesnici, alebo na volante, keď som neustále bola zahrabaná v dokladoch a zákonoch, musí konečne nastať zaslúžený pocit uvoľnenia. 

Takúto samotu mám rada. Nie je to skľučujúca, depresívna osamelosť. Je to uzdravujúca samota. Pokiaľ človek žije v mieri sám so sebou, niekedy ju vyslovene potrebuje.  

Skôr než sa pustím do zušľachťovania záhrady a dvora, sadnem si na lavičku. Pes zacítil narušiteľa v svojom teritóriu, tak si hneď prisadne. Zoberiem si ho "pod pazuchu", vyložím si nohy, tvár nastavím slniečku, vypínam hlavu a zatváram oči. Som šťastná, ako málo stačí. Rieka hučí, cítim vôňu mojich najobľúbenejších kvetov. Fialky už rozkvitli, pozývajú ma. Prejde minútka  a pulzujúci dych psieho starčeka naznačuje, že zaspal. Je spokojný a ja tiež. Tak ešte chvíľku, nadýchnuť sa a ideme pracovať. Fyzická práca je v tomto prípade liek na každé duševné vyčerpanie a pokiaľ máte takú milú spoločnosť ako ja, všetko ide ľahko. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?