Novembrová hubačka

Autor: Ľuboslava Šusteková | 5.11.2020 o 20:10 | (upravené 6.11.2020 o 9:48) Karma článku: 4,20 | Prečítané:  514x

"Nepodarený" kovidový rok sa nám snaží teraz v novembri zaliečať hubárskými zážitkami, aby dohnal to, čo doteraz zanedbal. Ale je neskoro, hoci si pamätám na časy, keď sme našli huby aj v decembri. 

Už to pre mňa nemá také čaro.  Milujem prechádzky po lese za slnečného svitu, brodiť sa v "šušťavom" lístí, pozerať cez záplavu žltých a oranžových listov do oblohy.

Vlastne, keď sa ide na huby, treba pozerať hlavne pod nohy. A tiež by bolo dobré, ak by trošku popršalo, lenže presne to sa teraz stalo, a preto sa môžeme ešte chvíľku vytešovať.

Myslím, že ma vyprovokovali chlapci zo Záhoria, ktorým ich hubárske zážitky zverejnené na youtube môžeme len závidieť. Lenže nie je to úplne márne ani u nás na severe. Určite nemáme toľko krásnych hríbov, ako oni, ale naša prechádzka lesom je tiež veľmi zaujímavá. Veď posúďte....

Na príklad - takáto plávka fialová. Veď ak z nej uvaríte polievku svojmu manželovi, / ak to prežije /, tak  vás bude do konca života na rukách nosiť.

Toto už je viac lákavé, netreba vysvetľovať.

Hríb zrnitohlúbikový - veľmi chutná huba. Aromatickejšia a použiteľnejšia, ako predošlý dubák. A tu sme skončili, pokiaľ ide o jedlé huby.

Les nás prekvapil krásnymi drevokazkami. Rôznorodosť ma potešila.  Až do takej miery, že na hríby som veľmi rýchlo zabudla a prestali ma zaujímať.

Takže doba je priaznivá, treba ešte trošku šťastie vyskúšať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vybrané postavy slovenského covidového betlehema (píše Michal Havran)

Všetci vieme, že situácia je náročná.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Zoja a súmrak sovietskeho mýtu o Veľkej vlasteneckej

Pohodlné pravdy o druhej svetovej vojne sa začínajú rozpadávať aj v Rusku.


Už ste čítali?